Pamätihodnosti mesta
Moldava nad Bodvou

Budova synagógy

Na základe iniciatívy rabína Saula Goldsteina sa v Moldave nad Bodvou v roku 1853 dokončila výstavba synagógy. Dovtedy sa miestni židia modlili v improvizovanej židovskej modlitebni.

Budovu pôvodnej synagógy spustošil požiar dňa 25. mája roku 1931. Náboženská obec požiadala Ministerstvo školstva a národnej osvety o príspevok na jej renováciu a povolenie pomenovať nový chrám Masarykovou synagógou. Podporu napokon poskytol okresný úrad, mesto a rôzni darcovia.
Na štíte novej budovy sa vynímal hebrejský citát "Jeho príbytok budete vyhľadávať a prichádzať tam" z Piatej knihy Mojžišovej (5M, 12:5) .

Obr. 1. Fotografia synagógy s hebrejským nápisom (po renovácii v roku 1931)

Novovybudovaná synagóga bola pomerne malá, mala 10 x 15 m a bola orientovaná na východ. Bola navrhnutá v jednoduchom klasicistickom slohu, bez výrazných architektonických prvkov.

Obr. 2. Nákres pôvodnej synagógy

Obr. 3. Pôdorys synagógy

Miestna židovská komunita sa hlásila k ortodoxii, a preto sa ženy a muži v synagóge zdržiavali na oddelených miestach. Muži mali miesto na prízemí, kam vchádzali hlavným vchodom a ženy sa zdržiavali na galérii na poschodí, kam vchádzali zozadu budovy dreveným schodiskom krytým šindľami. Za synagógou sa nachádzali rituálne kúpele mikve, kam sa židia chodievali očisťovať pred významnými sviatkami a inými príležitosťami. Ženy mali osobitnú povinnosť mikve navštevovať po pôrode alebo menštruácii. Zdrojom vody pre kúpele bola rieka Bodva, ktorá mestom preteká a jej koryto hraničí s pozemkom synagógy.

Život židovskej komunity

Židovskej komunite sa v meste darilo. Najstaršia zmienka o pobyte Židov v Moldave pochádza z roku 1727. V tom období mali židia v dôsledku striktných nariadení zakázané sa natrvalo usídliť. Bývali prevažne v okolitých obciach ako Malý Budulov, Veľký Budulov, Čečejovce a Mokrance. V 40. rokoch 19. storočia sa židia po zrušení zákazov postupne začali sťahovať do mesta. Koncom 50. rokov 19. storočia bola v Moldave zriadená židovská náboženská obec.

Vyvíjalo sa tu mnoho židovských spolkov, ako napr. charitatívne (Gmilut Chasadim, Spolok židovských žien, Chevrat Cedaka a Bikur Cholím). Medzi spolky taktiež patril aj Chevra Kadiša, ktorého členovia mali na starosti prípravu pohrebných obradov a údržbu cintorína. Ženský spolok založili roku 1870 za predsedníctva manželky Emila Davidoviča.

Obr. 4. Pohľad na hlavnú ulicu s obchodom Emila Davidoviča (pohľadnica)

Jednotlivé oblasti života Židov ovplyvňovali taktiež rôzne tradície a náboženské predpisy, napr. stravovanie im upravoval súbor predpisov kašrut. Podľa neho sa jedlá delili na čisté, teda kóšer a nečisté, teda trejf. Tie druhy mäsa, ktoré židia konzumovať mohli, musel zabiť špeciálnym spôsobom židovský mäsiar - šochet.

Zánik komunity

Počas medzivojnového obdobia tu bývalo približne 200 židov a židoviek. Živili sa ako právnici, okresní a mestskí úradníci, lekári, zubári, obchodníci a remeselníci. S ostatnými obyvateľmi mali pekné vzťahy, vedeli spolu vychádzať, rešpektovali sa a boli si rovní. Túto harmóniu však ukončila 2. svetová vojna, kedy protižidovské nálady fatálne narástli. Židia boli postupne zbavení všetkých práv živobytia a napokon aj príbytkov. V apríli roku 1944 deportovali vyše 500 židov z Moldavy a okolia do Košíc a zakrátko priamo do koncentračných táborov. Krátko po deportácii alebo po vojne boli zo svätostánku v synagóge vynesené zvitky Tóry, čím synagóga stratila svoju sakrálnu funkciu. Väčšina preživších holokaustu sa už do mesta nevrátila v dôsledku strastiplných skúseností.

Obr. 5. Budova synagógy v súčasnosti

Dnes sa už schátraná budova synagógy nevyužíva. V pláne je jej rekonštrukcia, ktorou by mesto zo synagógy spravilo židovské múzeum.

Obr. 6. Interiér synagógy v súčasnosti

Synagóga očami umelej inteligencie

Vypočujte si pieseň o moldavskej synagóge:

Pozrite si videoanimáciu z fotografie synagógy: